0Item(s)

V košíku nie sú žiadne položky.

Product was successfully added to your shopping cart.
Swipe to the left

Slovanskí bohovia

Slovanskí bohovia
Pred 2 rokmi 21461 Pozretia Žiadne komentáre

Často dostávam otázku od ľudí ktorí majú slabší prehľad v našej histórii podľa čoho sú pomenované moje viaczložkové krémy. Tak tu je odpoveď. Naozaj neexistuje bylinka Mokoš ani Perún, ani tie ostatné :-) . Tu si viete nájsť toho svojho podľa ktorého som pomenoval práve ten váš krémik :-) .

  • Perún – najdôležitejší slovanský boh, ktorý vládol ostatným. Bol bohom blesku, hromu, búrok a vojny. V mnohom sa podobal na boha Thora germánskej mytológie, kde mal určitú podobnosť aj v sekere. Tá bola jeho symbolom, kým symbolom Thora bolo kladivo. Perún vytváral blesky pomocou dvoch mlynských kameňov. Obetovali mu býka a len výnimočne aj ľudské obety.
  • Chors – boh nejasného zasvätenia, spájaný so Slnkom a inokedy s Mesiacom
  • Simargel – posol bohov, ktorý má byť prostredníkom medzi nebom a zemou.
  • Mokoš – zosobnenie Matky zeme je zároveň bohyňou plodnonosnej sily a úrodnosti. Počas osláv jej sviatku si prišli na svoje milovníci sexu. Sexuálne oslavy boli totiž vecou tradícií a povinnosti, ktorá nepochybne lákala viacero generácií. Uctievali ju prevažne východní Slovania.
  • Svarog – je jedným z najstarších a najvýznamnejších staroslovanských bohov. Bol bohom Slnka a ohňa, taktiež často zobrazovaný ako boh tepla. Mal zhotoviť nebeský kotúč, čiže Slnko, v kováčskej vyhni. Je akousi obdobou gréckeho Hefaistona a ľuďom mal zoslať kliešte, cenný nástroj pri obrábaní kovov. Na jeho miesto neskôr mali nastúpiť v niektorých západných oblastiach jeho syn Svarožič, a na východe Dažbog.
  • Živa – bohyňa života a životnej sily tiež nazývaná ako Siwa, Živena, alebo Rašiva, dáva život rastlinám aj zvieratám. Jej matkou je Mokoš a sestrou Morena.
  • Morena – Jedna z najväčších zaujímavostí klasických slovenských tradícií, ktoré sú dodnes spojené so slovanským náboženstvom, je spomínanie Moreny v mnohých pesničkách a tradíciách. Vynášanie Moreny, bábky zo slamy, či látky a jej hádzanie do vody či z mosta do rieky na jar, je symbolom konca jej vlády. Vládla totiž smrti a zime. Po jej vláde prišla vláda bohyne Vesny.
  • Vesna – bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza. Informácie o nej sa zachovali len ak v našich končinách a aj o nich sa nedá povedať, že ide s istotou o pôvodnú postavu, prípadne či sa naozaj volala Vesna.
  • Veles – bol bohom čried, ochranca pastierov a bol jedným z najstarších bohov Slovanov vôbec. Pre niektoré národy bol bohom podsvetia.
  • Trihlav – je mladším bohom, ktorý bol vyznávaný len v niektorých oblastiach západných Slovanov. Každá z hláv symbolizovala nebo, zem alebo podsvetie a mal vysoký význam najmä v oblasti okolo súčasného severozápadu Poľska.
  • Jarilo – boh vyobrazený ako mladý šťastný muž, ktorý vládne plodnosti a jarnému slnku. Patrí medzi mladších bohov, a pochádza z oblastí Pobaltia. Jarilo je aj na fotografii v tomto článku.
  • Rujevít – je ochrancom ostrova Rujana a je vyobrazovaný s až siedmymi tvárami a siedmimi mečmi s ôsmym v pravej ruke. Ďalšími bohmi na ostrove Rujana sú Porevít a Porenut, ktorí plnili taktiež úlohu ochrancov, hoci len ochrancov miest.
  • Simargl – jeho funkcia je nejasná. Hoci sa nám zachovala o ňom zmienka, pre podobnosť výrazu z iránskeho jazyka sa dozvedáme o možnej spojitosti s démonom podobným psovi, ochrancovi rastliny. Môže však ísť o dvoch bohov a to Sima a Rgla, čo by mohlo znamenať dobytok a obilie. Druhá možnosť je viac pravdepodobná aj vzhľadom k veľkému významu obilia pre Slovanov.
Devana – Perúnova dcéra, ktorej malo byť zasvätené nebeské svetlo a lokálne zasvetené aj to denné. V podobe zlatovlasého dievčaťa na zlatej stoličke si ju predstavujú zrejme skôr etnológovia a historici. Ide o predpokladanú bohyňu.